Tento rok sme sa rozhodli, že dovolenku pri mori vynecháme. Miesto toho si trochu zamakáme na oprave chalupy a potom navštívime rakúske Alpy a turistiku spojíme aj s wellnessom. Výborný nápad!
Dali sme na odporučenie kamarádky, ktorá mi niekoľko rokov o hoteli Norica rozprávala, rozhodli sme sa do seba trochu zainvestovať a vyrazili sme do Bad Hofgasteinu. Ten sa nachádza v gasteinskom údolí, ktorému dominujú 3 mestečká - Dorfgastein, Bad Hofgastein a Bad Gastein. Z každého mesta idú na kopce lanovky, z Dorfsteinu na Fulseck, z Bad Hofgasteinu na Schlossalm a z Bad Gasteinu na Stubnerkogel a na Graukogel.
Strávili sme tam 7 nocí a aj keď všade okolo bola horda nemeckých dôchodcov, nemali sme sa moc času nudiť sa. Popíšem výlety, keby ste sa chceli niekto inšpirovať.
1. deň, 3.7.16.
Böckstein - Sportgestein - Unterer Bockhartsee - a späť
Chceli sme začať zľahka. Navyše ráno zamračené, pršalo, horná tretina kopcov zahalená v hmle a predpoveď počasia nič moc. Tak že si spravíme krátky výlet údolíčkom pozdĺž rieky. Autom sme ideme asi 15 minút do Böcksteinu, zaparkujemepri cintoríne a vyrážame po Salzburger Almenweg údolím do Sportgasteinu. To, že je to 500 metrov prevýšenia som si samozrejme nepozrela. Po ceste nás sprevádza asi 30 vodopádov padajúcich z vysokánskych skál okolo nás a nádherné kvety.
Nikdy predtým som si flóru v Alpách nejak špeciálne nevšimla a asi to teda bude vekom... Ale objavujem tu neskutočne krásne kvety! Divoká orchidea, ľalia, zvončeky a divoké rododendrony.
Dorážame do Sportgasteinu, kam teda všetci ostatní sa pekne doviezli autíčkom. Ale my máme byť na čo hrdí! Tak si dávame zaslúžený obed vo Valeriehaus - domácu tlačenku a syrové špecle, a chutia fakt dobre :)
Po obede vyťahuje muž kacírsku myšlienku, že prečo by sme si nevyšli ešte tuto na tento kopec tu? Ďalších 300 metrov prevýšenia k Unterer Bockhartsee. Tak sme ideme, ja s nohami ťažkými ako slonica a nadávkami na perách, ale dali sme to a stálo to za to!
A potom pekne naspäť do Böcksteinu, dokopy sme prešli nečakaných 19km. A tešili sme sa, že po výlete sa môžeme v Norice nabaštiť lokálnymi špecialitami a vhupnúť do rakúskeho saunového sveta.
2.deň. 4.7.16,
Dorfgastein - Fulseck - Kreukogel - Arltörl - Shuhflicker - Dorfgastein
Moje obavy o počasie sa rozplývajú, keď ráno vidím z okna pekné slnečné polooblačno. Po výdatných raňajkách zasa vyrážame neskoro. Po 10.h nasadáme do auta a ideme do vedlajšieho mesta Dorfgastein, z ktorého nás lanovka vyvezie za 20,50 eura/osoba/deň (ak máte Gastein kartu, ktorú vám dajú v hoteli) až na samý vrchol Fulseck (2033m n. m). Inak stojí jedna cesta tuším 24 eur. A ak viete, že budete chodiť lanovkou viac dní, môžete si kúpiť niekoľko dňovu kartu a pár chechtákov ušetriť, ale to je asi jasné. Lanovka je kabínková, takže, ak máte kočiarik, máte šťastie a dostanete sa aj hore.Už keď výjdeme z lanovky, ohromí nás krásny výhľad.
Fotíme ako japonci asi 10 minút a vydávame sa na asi 20 minút vzdialený vrchol Kreuzkogel (2027 m n.m). Po ceste zastavujeme asi 20 krát, všade sú pekné drevené lavičky, kde sa môžete vyhrievať a užívať si výhľady. Kopce sú tu posiate rododendronmi, ktoré krásne ružovo kvitnú.
Motkáme sa a užívame si slniečko dosť dlho a potom sa vydávame cez Fulseck ďalej.
Pokračujeme po panoramatickej biotopovej ceste po hrebeni ku kaplnke Arltörl. Je to pekná nenáročná prechádzka. Všade sú malé jazierka, rododendrony a enciány a iné krásne kvety. Keď som nespravila 30 fotiek, tak ani jednu.
Na Arltörl stretávame môjho bývalého kolegu s družinou a riešia tú istú dilemu ako my. Pokračovať ďalej, hore kopcom alebo ďalej dole do lanovkovej medzistanice? Rozhodnutie padlo: ideme ďalších 400 metrov prevýšenia na Schuhflicker (2214m n.m) a budeme dúfať, že stihneme poslednú lanovku z medzistanice. Hecneme sa a ideme asi hoďku hore (už nie som najmladšia :D).
Všade je alchemilka, žltohlav, horec a mnoho kráskych kvetov a bojujem so sebou, aby som to tam neošklbala. Na vrchole si dáme pauzičku na vysušenie trička a zjedenie jabĺčka, ktorého časť nám nakoniec ukradne vrana.
Výhľad na Schuhflickery je krásny, ešte krajší pocit, že sme sa hecli a vyšli naň, počasie vyšlo.
Vraciame sa späť ku kaplnke Arltörl.
A schádzame do medzistanice po hubovej náučnej trase, kde na nás vyskakujú obrovské drevené huby (samozrejme som si pri prvých myslela, že sú skutočné a my sme sa ocitli v ríši divov).
Obed sme síce nestihli, ale lanovku áno, a to s hodinovým predstihom. Po ďalších 19km, s boľavými nohami zvládame ešte nákup v Hoferi a potom sa už len hodíme do bazéna a saunujeme sa. Večer sa prejdeme po meste. Trochu tu skapal pes.
3. deň, 5.7.16 Bad Hofgastein - Gasteiner höhenweg - Bad Gestein - a späť
Budíme sa zasa neskoro, 8:30, a to so svalovou horúčkou. Naše mestské svalíky nezvyknuté na takú námahu sa ozývajú, nohy bolia, ale vonku je azúro, takže nám je ľúto to nevyužiť. Nóri ale hlásia, že majú byť búrky a to už od 11.h. Preto sme sa vydali zasa na "krátku" vychádzku. Peši z Bad Hofagasteinu po Gasteiner höhenweg smerom na Bad Gastein. Čakáme na dážď a dážď nikde. Stále azúro a pere na nás slnko. Nakoniec sme zistili sme, že Nórom veriť zas až tak netreba.Po ceste sa nám naskytuje pekný výľad na Bad Hofgastein.
Prichádzame na chatu Café Gamskar, kde si dáme gulášik a šunkový tanier s pivíčkom.
A zvažujeme, či ísť ešte na Poserhöhe, ale je to 400m prevýšenia hore a nakoniec sa na to vyserhöhe a ideme do hotela. Začína sa zaťahovať, tak sa vraciame ešte s boľavejšími nohami než včera. Tam a späť je to dákych 15-16km, ale bez prevýšení, dosť nuda.
Zaujímavý po ceste je akurát vodopádik, prechod tunelom v skale, daniele za ohradou a nedozreté jahôdky.
Asi hodinu po tom, čo sme sa vrátili do tunela nás zo spánku budí strašná búrka a kostol, ktorý sa rozhodol, že tú búrku rozhlásí až do Číny. Po večeri je našťastie už na oblohe relatívny kľud a my si ideme užiť koncert vážnej hudby to miestnej Kursal.
4. deň, 6.7.16
Bad Hogastein - Schlossalm - Hirschkarspitze - Mauskarkopf - Maurachalm - Bad Hofgastein
Dnes zdoláme Schlossalm. Takže pekne lanovkou z našeho mestečka až do vrcholovej stanice - nutný prestup z vláčika do kabínky. Kupujeme si kartu na 2 dni (74eur/os). Tam je trochu mätúce značenie, orientovať sa dá resp. nedá, podľa nejakej kreslenej mapky, ktorá je ako z detského komixu. Inak pre rodičov s deťmi je to pri slnečnom počasí dobré miesto, hneď ako sa vystúpi z lanovky, je tam veľká trampolína a nejaké preliezky.Je tiež je tu zopár jazierok a veľa cestičiek, kde sa dá motkať, ale tiež ferraty, kam sa dá omylom zablúdiť (dá sa tam aj poslať dieťa s inštruktorom).
Keďže sme nevedeli kudy kam, vydali sme sa na najbližší kopec (Hirschkarspitze 2119 m n.m) a tam si pravili prehľad, čo kde vlastne v okolí je.
Tak je tu zopár skál, ktoré sa pri väčšej fantázii podobajú na zvieratá a poukazujú na ne náučné tabule a zopár kopcov, ktoré su vybehnutia hodné.
Z kopca schádzame k jazierku, kde je úžasne drevené lavičko-lehátko, kde sa dá v kľude vyhrievať sa, dokiaľ na nás nezaútočia kravy. Vôbec sa neboja, to skôr ja.
Odtial pokračujeme na Mauskarkopf (2373 m n.m). Výhľady zasa krásne.
Z rastlín tu dominuje encián, alchemilka, arnika, horec a žltohlav. Veľa skalničiek a mnoho iných.
Z Mauskarkopfu sa vymotkávame cestičkami do medzistanice peši cez lesík a zastavujeme sa na neskorý obed - syrovo-šunkový tanier v Maurachalm.
Asi pol kilomtra pod chatou sa pasie asi tucet koní a my sme dostávame spásonosnú myšlienku ponúknuť im naše jabĺčka. Asi sme neboli prví, lebo po jabĺčkach si vypýtali chlebík a bompary a nakoniec, ked mi jeden žužlal ruksak, ďalší ruku a ostatní uši a vlasy, vzali sme nohy na plecia a za chvílu som už obdivovala krásne orchidee okolo medzistanice.
Zasa sa welnesujeme a večeriame. Po večeri nás víta na námestí pekný koncert miestneho orchestru pri príležitosti nejakého výročia.
5. deň, 7.7.16
Bad Gastein - Stubnerkogel - Tischkögel - a späť
Tento deň malo byť podľa predpovedí najlepšie počasie, tak sme si nechali na náš posledný výletný deň kopec s množstvom výhľadov - Stubnerkogel. Autom ideme do Bad Gasteinu k lanovke. Tu si ušetrite 8 eur a zaparkujte zadarmo pri lanovke, nie ako my pri hlavnej ceste v meste. Stubnerkogel je obsiaty stovkami ľudí, asi preto, že sa tu nemusí moc chodiť, stačí kukať. Sú tu tri aktrakcie.Most ponad priepasť, kde sa môžete dať vyfotiť miestnou mašinou, ktorá fotí, až keď ste na odchode.
Ďalej je to vyhliadka Glocknerblick, z ktorého za dobrého počasia je vidieť Grossglockner a to šťastie sme zrovna mali (ten malý špicík v strede vzadu).
A eště výhľad nad skalami na opačnú stranu, ako je Grossglockner.
Pokračujeme jedinou turistickou trasou, ktorá tu vedie na Tischkögl (2049m n.m)., kde sa rozhodujeme trasu ukončiť a vyhrievame sa na slniečku.
A zase kvety!
Keby sme pokračovali ďalej, došli by sme na jazero Unterer Bockartsee, kde sme už boli prvý deň. Hlavnými kvetmi sú nezábudky a žltohlav. Plesnivec, ktorý je tu na každej značke, však nenachádzame! Smútok!
A tak aspoň... Plesnivec v záhradníctve vo Viedni:
A tak nasadáme na lanovku a šup na hotel. Po večeri hrajú francúzi proti nemcom, všetci nemci a rakúšania pozerajú na veľkej obrazovke na námestí a my jediní, ktorí držíme francúzom, sa musíme utiahnuť na izbietku.
