Francúzske reštaurácie v Prahe

Mon Rouge Pif

Včera ma pozval manžel do francúzskej vínnej reštaurácie Mon Rouge Pif na Žižkove v Prahe. Tešili sme sa sem už asi dva týždne, na krásne prostredie, úžasné jedlo a francúzske víno. Mali sme telefonickú rezerváciu.

Prostredie nás nesklamalo. Interiér ladený do farby levandule je veľmi príjemný, Provence na vás dýcha z každého kúta. Milá servírka nás privítala s úsmevom, podala nám jedálny lístok a list so špeciálnym valentínskym menu, ktorý pozostával z tapas, pár druhov goudy a troch ružových vín a dala nám pár minút na výber. Ich jedálny lístok je veľmi jednoduchý, na výber máte asi dve predjedlá, dve polievky,  päť hlavných jedál a jeden dezert, čo som veľmi uvítala.

Konečne sme sa rozhodli a vybrali si čo chceme, a tu nastal problém... servírka nám oznámila, že nevie, či tie jedlá majú, lebo oni sú dnes pripravení na to, že zákazníci si budú objednávať tapas.  Bola milá, pamätala si všetko, čo sme si objednali a šla sa asi na trikrát spýtať kuchára, ktorý nakoniec vyškrtol dve z piatich jedál na lístku. Podotýkam, že na internete v ten deň, ani pri rezervácií žiadna zmienka o špeciálnom valentýnskom menu a výlukách ostatných jedál nebola.  Samozrejme to pokladám za chybu managementu, nie servírky. Pravdepodobne ju hodili do vody a vykašlali sa na ňu. Slečna nám ponúkla víno, tak som chcela, aby mi dačo doporučila... no to údajne závisí od toho, čo chceme, či biele, alebo červené, akciu majú na ružové, nech sa páči vínna karta. To vyludilo u mňa úsmev už asi po desiaty krát, a teda sme si vybrali...Roquefort rouge 2010 Merlot a Crazy tropez 2012. Vína majú inak výborné.

Vybrali sme si tapas - krevetky so zázvorom, limetou a koriandrom a šalát z kivi s medom a horčicou. Krevetky boli veľmi veľmi pikantné, o čom nebola ani zmienka na papieri, ale zjesť sa to dalo, kivi neurazilo ani neohromilo. Ďalej paštika s kačacou pečeňou s brusnicami, ktorá bola veľmi dobrá a  obaja  sme vyskúšali francúzsku cibulačku, a tá teda sklamala. Cibuľa bola nakrájaná na obrovské kusy, ktoré boli relatívně tvrdé, asi iba povarené, vývar slabý, nedochutený.  Ako hlavné jedlo nám ostala posledná porcia sviečkovej s Bordeaux omáčkou a orieškovým rizotom a filírovaná panenka s grilovanou zeleninou a pažítkovým krémom. Panenka bola veľmi dobrá, ale sviečková...trochu fail, hlavne to rizoto s posekanými arašidmi, bez chuti a zápachu, iba vám dačo chrúme po zubami a myslíte si, že je to nedovarená ryža. Nakoniec sme boli takí trúfalí, že sme chceli aj dezert, a keď som sa opýtala, aké majú, slečna mi podala jedálny lístok, nech si vyberiem... Bol tam len jeden, pošírovaná hruška s tvarohovým krémom. Tak som si dlho vyberala, až som si nakoniec s rehotom vybrala z výberu tú hrušku. Ten dezert samotný ma tiež rozosmial, nie že by bol zlý, ale dosť primitívny.

Záverom, od jedla sme čakali omnoho viac,  ako sa hovorí, za veľa peňazí málo muziky... Na večeru tam už určite nepôjdeme. Ale keď k nám prídu priatelia na návštevu, s veľkou pravepodobnousťou ich do Mon Rouge Pif zoberieme na degustáciu výborného vína.

Dětenice

Na základe mnohých doporučení sme sa vybrali do Děteníc, nevýraznej dediny v Čechách, po ktorej by ani pes neštekol. Nebyť stredovekého hotelu s krčmou, zámočkom a pivovarom.

Stredoveký hotel Dětenice je zvonku nenápadný, ale keď otvoríte dvere, vstúpite do úžasného stredovekého hradu s kamennými stenami, masívnymi stolmi, prádlom na šnúrach a rytierskym brnením. Stredoveká hotelierka vás privíta tykaním a špinavá babizňa vás s frflaním odvedie k vašej komnate po tmavej chodbe, ktorú osvetľujú iba lampáše a po zemi sa povaľuje slama a vrecia so slamou. Izba s drevenou podlahou, kamennými stenami, malými okienkami a jednoduchým dreveným nábytkom si vás hneď získa. A kúpeľňa! Ruky si umývate v kamennom umývadle, sprchujete sa v kamennej sprche vodou, ktorá tečie z krhly a odpočívate na latríne… Všetko akože. J 

V rámci programu môžete navštíviť zámoček, ktorý je pri hoteli a sprevádzať vás bude ježibaba, ktorá na ňom už storočia žije, ako aj iné strašidlá a kreatúry, ktoré vás vtiahnu do deja. Prehliadka sa fakt oplatí, je vtipná a nápaditá. Dávajte ale pri nej pozor na svoje deti!

Ďalej máte na výber prehliadku pivovaru, kde uvidíte "povalu" so stredovekými artiklami, bude vám priblížena výroba piva a dostanete aj menšiu ochutnávku. Pivo je dobré a nejde do hlavy... vraví môj manžel.

Na stredovekú krčmu som sa hrozne tešila. A preto ma aj trošku sklamala... Krčma má dve poschodia, na každom sú dve rozsiahle izbice.  Stoly sú dlhé a drevené, takže pri jednom sedí asi 12-20 ľudí, ktorí sa navzájom nepoznajú, čo by nevadilo... ale zasa, oproti sedel párik 50tnikov, čo by tiež nevadilo... ale keď pani, asi 120 kilová, dotlačila svoj kus žvanca a následne vytiahla balíček cigariet a priložila si jednu k jej bravčovému ksichtu... a to isté jej astenický manžel... musela som sa dvakrát prejsť a rozdýchať to... Apropo, ešte pred usadením sa, som sa spýtala čašníčky, či nás usadia do nefajčiarskej časti...bola úprimne prekvapená, a preto mi nemala čo povedať.

Inak, čašníci boli super, hluční, tykali vám, jedlo bolo veľmi dobre pripravené, mala som dáky steak (Kus vola) a Jojko pol kačky (vyslovene plný plech).  Ale zas... čakala som stredoveké jedlo, strukoviny, pohánkove kaše, placky, víno, pivo, bazový sirup....nie kolu, fantu a knedlíky so špekom. Výzdoba dobrá, ale tiež sa s tým mohli viac vyhrať a odpustiť si terče s maľbou napoleonských vojakov, neogotické obrázky a podobne.

Program bol super. Šermiarsky zápas, vystúpenie stredovekej kapely... nebudem viac rozpisovať, aby potešil aj vás.  Akurát nebuďte prekvapení, ak vás vtiahnu do deja :) A dámy...pripravte sa na to, že môžete byť urazené!

Poděbrady

Píšem blog o miestach, ktoré sme pochodili, čím sú výnimočné a hlavne....ako tam varia.

Poděbrady

Do Poděbrad sme sa vybrali víkend po našej svadbe – akože svadobný romantický víkend. Rezervovali sme si miestny hotel s procedúrami a zaplatili nemalé peniaze, aby sme sa nechali hýčkať. Aspoň také boli moje očakávania. Po príchode na hotel ma zachvátil hneď smútok, keď som zbadala ledabolo pohodené čierne chlpy na bielych kachličkách a hrdzavú hlavicu na sprche. Keď som zašla na recepciu požiadať recepčnú, nech túto zložitú situáciu vyrieši, tak mi s poľutovaním oznámila, že paní uklízečka asi chodí až v nedeli, ale že teda možná příjde už zítra a možná nám to uklidí... Na ich šťastie uklidila. Ozaj, ten hotel sa volá Hotel Zimní Lázně a nikdy tam nechoďte. Je to labyrint vystlaný nábytkom a kobercami zo 70tych rokov a keď sa chcete dostaviť na večeru, musíte ísť za smradom, pretože cesta do jedálne je horšie označená, než turistické cesty v poľských národných parkoch. Jedlo bolo... ako v školskej jedálni. Úplne neurazí, ale že by sa človek na neho tešil, tak to určite nie. A tak sme sa vybrali v daždi hľadať po Poděbradech niečo lepšie...A našli sme. 

Café Restaurant Zámek. Je to malá reštaurácia na námestí Jiřího z Poděbrad  v  opevnení Poděbradského zámku. Varia úžasne za mimopražské ceny, prostredie je príjemné, ako sa vraví, trochu vintage, obsluha pozorná a rýchla. Ich kulajda nemá páru a minimálne raz do mesiaca robia na pár dní špeciálne sezónne menu. Okrem toho majú aj denné meníčka za skutočne ľudové ceny, t.j. 75-100czk. Z polievok si môžete vybrať kulajdu, cesnačku a zelňačku, ktorá je ale iná, ako slovenská (nie je kyslá a je dosť zapražená, a tá mi moc nechutila). Čo sa predjedla  a hlavných jedál týka, na výber je česká klasika, a to perfektne pripravená, ako aj šaláty. Na záver si môžete pochutnať na cheesecaku, čokocheescaku, perfektných čokoládových zákuskoch, alebo medovníčku.  Má to samozrejme "český háčik"... Keď prídete inokedy ako v čase obeda, pravdepodobne sa stane, že nejaký ch.j pri vedľajšom stole si v pohode dopapká svoju papinku a potom si s kľudom Angličana zapáli cigaretku a fúka vám dym do tváre. No, ak toto predýchate, tak sa tam určite vrátite :)